Maďarská dlhopisová love story
Máme tendenciu nepodliehať panike, tak sme sa to naučili v otázkach finančných trhov od médií a musí to byť správne. Ľudia, ktorí hovoria pravdu sú často označovaní za buričov a privolávačov katastrôf. Sú predsa nevzdelaní, inak by si nemohli myslieť, že štát nemá zázračný elixír na zaplátanie akejkoľvek ekonomickej diery, na dotovanie odvetví ocitnutých omylom v nepriazni spotrebiteľov a už vôbec nie na sociálne programy. Veď ak by sme si toto mysleli, boli by sme hyenami, súhlasili by sme de facto s tým, aby ľudia na uliciach mreli hladom.
Chvalabohu trend sa mierne mení a aj realita okolo nás nedáva iluzionistom toľko šancí pre reprízu ich show. Napriek tomu sa stretávame s tendenciou, že fakty v podvedomí potlačíme a povieme si, nemôže to byť predsa tak zlé. Ja prácu mám, banky sú bezpečné keďže vlády garantujú depozity po celom svete a vládne dlhopisy sú predsa tým posledným, čo by nemohlo byť splatené. Veď aj pri prepuknutí gréckeho dlhového problému investori masívne presúvali svoje peniaze do amerických dlhopisov.
História je nepríjemný nepriateľ všetkých iluzionistov a bola základom nasledujúceho príbehu jedného dediča vládnych dlhopisov Maďarska. Nejde tu o túto permanentne fiškálne nedisciplinovanú krajinu, ale o výsledok, ktorému môžu investori v budúcnosti čeliť.
Príbeh maďarského dlhopisu
/budem parafrázovať príbeh Bruce Krastings, forexového obchodníka, strávil 25 rokov na Wall Street/
Prehrabával som sa v starých veciach a našiel som toto:
Ako môžete vidieť ide o dlhopis maďarského kráľovstva s nominálnou hodnotou 500USD vydaný v roku 1924. Je obnosený, ale stále pekný.
Poďme chvíľku do histórie. Môj otec kúpil tieto dlhopisy a stovky ďalších pod 2.svetovej vojne vo Švajčiarsku, rovnako tak dlhopisy Českej Republiky, Juhoslávie a Poľska. Kopa dosahovala výšku 15 centimetrov a boli uzamknuté v skriny pokým som ich nenašiel v roku 1980. Prešli roky a s pomocou agentúry na ochranu zahaničných držiteľov dlhopisov /Foreign Bondholders Protection Agency/ som bol schopný predať túto kopu papiera za niekoľko centov na každý dolár hodnoty dlhopisu. Tento dlhopis som si nechal ako pamiatku.
Na prednej strane dlhopisu je pečiatkou vyobrazená legenda hovoriaca, že tento dlhopis podstúpil reštrukturalizáciu v roku 1937. V tom čase bol čas splatnosti dlhopisu posunutý na rok 1979 /pozn. pôvodný dátum splatnosti nominálnej hodnoty dlhopisu bol rok 1944/. Úroková sadzba bola pri reštrukturalizácii zredukovaná na 4,5% z pôvodných 7,5%. 35 ročné predĺženie splatnosti a o viac ako tretinu nižší výnos. Nepríjemný obchod pre držiteľov dlhopisov.
K dlhopisu boli pripojené kupóny, ktoré sa odstrihovali a zasielali banke na preplatenie. Nasledujúci obrázok dokumentuje zvyšné kupóny. Poďla všetkého kupón z augusta 1941 bol vyplatený. Ale už nebola vyvinutá snaha na preplatenie nasledujúceho kupónu v pravidelnom polročnom intervale vo februári 1942. Nie je ťažké si z obrázku domyslieť prečo.
Po 50 rokoch mala istina 500USD spolu s naakumulovaným úrokom 1250USD trhovú hodnotu 40USD.
V čase emisie dlhopisu v roku 1924 bolo Maďarsko prosperujúcim národom a mohlo emitovať dlh, pretože ľudia verili v jeho splatenie v dohodnutom čase a v jeho schopnosť uchovávať hodnotu. O banky sa ľudia obávali, no dôvera v kredit štátov bola silná ako dôvera v zlato.
Počas prvých 13 rokov života dlhopisu sa situácia nepredvídateľne zmenila. Bola vyvinutá snaha formálne reštrukturalizovať nesplatiteľné dlhy. Dôkazy ukazujú, že čiastočné úroky boli naďalej vyplácané ešte 5 rokov po reštrukturalizácii a potom bol už dlhopis bezcenný.
Nachádzame veľmi málo podobností medzi maďarskom v roku 1924/1937/1942 a Maďarkom/krajinami PIIGS/atď. dnes. Poprvé nevyzerajú na pohľad tak atraktívne ako staré dlhopisy. Elektornické dlhopisy sú však oveľa mobilnejšie. V Európe nie je žiadna vojna, ktorá by zničila hodnotu dlhov. Dnes je iba situácia, že je veľmi veľa dlhu. To osamote dostatočne zničí jeho hodnotu.
Zistením je, že veľa krajín počas rokov podstúpi default dlhu. Každá krajina na juh od Texasu v 80.tych rokoch podstúpila tento proces. Držitelia dlhopisov nikdy nevyšli z toho dobre. Niektorým dlhom bola predĺžená splatnosť a znížený úrok. Niektoré stratili hodnotu úplne. Rozdiel medzi rokom 1945 v Európe a problémovými kajinami v EU /pozn. a inde po svete/ je, že čísla sú bláznivo vysoké. Deflačné implikácie reštrukturaliácie niekoľkých biliónov dlhov sú ťažko obsiahnuteľné. História sa však opakuje.
Ďalším poučením z dlhopisu popisovanom vyššie je jeho zabezpečenie zlatom. To zabezpečenie však bolo iba na papieri. Dnes často hovoríme presne o tom istom. Papier nie je zlato.
quadrillio